Teóriu geografie má síce v malíčku, no odjakživa ho lákala práca priamo v teréne. Prvé dobrovoľnícke skúsenosti získal Martin Vittek (36) v Anglicku a Brazílii. Odvtedy sa rozvojovému vzdelávaniu a pomoci tým najchudobnejším venuje naplno. Momentálne v Slovenskej katolíckej charite zanietene koordinuje dva projekty na pomoc chudobným deťom v Rwande i Ugande, a stojí tak aj za Pôstnou krabičkou pre Afriku. Celoslovenskú obľúbenú zbierku poznajú Slováci najmä z kostolov cez malú papierovú krabičku, ktorá vždy nesie príbeh afrického dieťaťa. Ten ilustruje mnohé skutočné životy detí v núdzi, ktoré Charita v Afrike už ôsmy rok podporuje.
Z Bratislavy ste po promóciách pred vyše desiatimi rokmi odleteli do Manchestru v Anglicku, kde ste ako jezuitský dobrovoľník začali priamo pomáhať utečencom a ľuďom bez domova. Prečo?
Vždy som sa zaujímal o iné kultúry a práca priamo v teréne ma lákala. Do Anglicka som nechcel ísť napríklad ako zamestnanec nejakej továrne. Cítil som, že štúdium geografie bolo príliš všeobecné, chcel som si rozšíriť vzdelanie a zamerať sa na niečo konkrétne. Nakoniec som si po dobrovoľníckej práci na univerzite v Leedsi doplnil vzdelanie, dal som sa na rozvojové štúdiá, čo priamo súvisí s prácou v rozvojových krajinách. Neskôr som sa vydal cez dobrovoľnícke organizácie aj na severovýchod Brazílie. V suchej polopúštnej krajine som štyri roky učil chudobné deti angličtinu. Po príchode na Slovensko som chvíľku pracoval v korporáciách, ale nenapĺňalo ma to. A tak som v roku 2016 prijal ponuku Slovenskej katolíckej charity a odcestoval do Ugandy, kde Charita pomáha HIV pozitívnym deťom.
Dnes už z Bratislavy pod hlavičkou Charity koordinujete dve centrá v Afrike: Kultúrne centrum sv. Vincenta Pallotti, slovenskú škôlku na juhu Rwandy aj Centrum Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Ugande, ktoré je určené starším, predovšetkým HIV-pozitívnym deťom. Čo je v Afrike najpodstatnejšie pri práci s deťmi, ktoré žijú v extrémnej chudobe, bez poriadnej strechy nad hlavou, vody, pravidelnej stravy, navyše s bežnou nákazou HIV?
Videl som extrémnu chudobu a viem, že nemôžeme pomôcť všetkým. Ako Charita sa v Afrike špecializujeme na vzdelávanie a nechceme z toho vybočiť, nechceme ísť napríklad do zdravotníckych oblastí. V rámci vzdelávania je veľmi dôležité, aby sme deti, ktoré sú v centre alebo ktoré k nám prichádzajú do remeselníckych dielní, vrátane tých, ktoré sú podporované na miestnych školách naším projektom Adopcia na diaľku®, vedeli zaradiť do života. Aby sa napríklad nestalo, že deti skončia školu, dostanú sa von a nebudú vedieť, čo so životom. Chudobným deťom sa teda snažíme nielen zabezpečovať základné životné potreby, ale snažíme sa ich aj integrovať do spoločnosti, zapájať ich do činností. Zamýšľame sa nad tým, na aký typ školy poslať konkrétne dieťa, nechceme posielať všetky deti na všeobecné školy. Musíme sa na dieťa pozerať individuálne. Na jeho talenty aj schopnosti.
A darí sa to aj v praxi?
Keď som prišiel do Afriky prvýkrát, deti v našom centre v Ugande boli malé. Práve tento rok máme po prvýkrát situáciu, keď niektoré deti školu končia a je potrebné spolu zvažovať, či pôjdu na nejakú učňovku alebo sa budú ďalej vzdelávať. Tím sme napríklad nedávno rozšírili o dvoch sociálnych pracovníkov, aby sme ku každému prípadu pristupovali ešte individuálnejšie.
Vzdelávanie detí sa snažíte prepájať aj s miestnou komunitou. Nedávno ste sa vrátili z pracovnej projektovej cesty – darí sa vám v Ugande či Rwande nadväzovať spoluprácu s rodičmi, miestnymi obyvateľmi či starostami dedín?
Už samotný vznik centra v Ugande bol podmienený tým, že ho musela prijať miestna komunita. Predtým, ako sa začalo čokoľvek riešiť a stavať, sme sa stretli s miestnymi autoritami. Stretnutie bolo pod stromom s miestnymi dedinčanmi na čele so starostom. Vysvetlili sme im, čo sa tam chystáme robiť, že je to pre dobrú vec. Je potrebné zdieľať skúsenosti aj s inými organizáciami či rehoľami, my napríklad v Rwande spolupracujeme s pallotínmi. Snažíme sa spolupracovať aj s miestnou Charitou. S Caritas v Ugande rozbiehame najnovšie projekt pre mladých utečencov.
O rozvojovej pomoci v Afrike a dobrovoľníctve hovoríte aj na Slovensku. V pôstnom období či na jeseň cestujete do rôznych kútov a realizujete spolu s dobrovoľníkmi vo farnostiach aj v školách prednášky pre slovenské deti a mládež. Čo je vaším cieľom?
Chceme osobne hovoriť svedectvá z našej práce v Afrike, chodievame väčšinou do farností, ktoré boli v našej kampani aktívne, a chceme sa im poďakovať a povedať, akým spôsobom sme peniaze darcov využili. Chceme, aby nám ľudia verili. A po druhé, chceme šíriť osvetu o našich projektoch v Afrike medzi deťmi a mladými.
Máte záujem o dobrovoľníctvo alebo prednášky priamo vo vašej škole či farnosti? Dajte nám o sebe vedieť! Stačí, ak napíšete na vittek@charita.sk.
Pôstna krabička pre Afriku 2019 pôstom neskončí. Chudobné deti v subsaharskej Afrike môžete podporiť cez Slovenskú katolícku charitu až do konca kalendárneho roka. Už malé gesto dokáže veľa. Dar môžete poslať formou poštovej poukážky na účet Slovenskej katolíckej charity alebo priamo bankovým prevodom na účet v OTP Banke. IBAN: SK74 5200 0000 0000 1635 2051 VS 221.
Viac informácií o celoslovenskej zbierke aj novej aplikácií nájdete na www.postnakrabicka.sk
