Keď sa po prázdninách opäť otvorili brány odbornej školy Gift of Love v Ugande, medzi študentkami, ktoré sa vrátili k svojim strojom a učeniu, bola aj Vuzaa Mary John. Pre niekoho je návrat do školy po prázdninách samozrejmosťou. Pre Mary je však každý deň v škole ďalším krokom k životu, ktorý si chce vybudovať pre seba a svoje dve deti.
Mary má za sebou obdobie, ktoré jej život nečakane skomplikovalo. Keď bola mladšia, snívala o tom, že sa stane učiteľkou. Školu však musela v treťom ročníku opustiť. Neskôr sa vydala s nádejou, že manželstvo jej prinesie stabilitu a bezpečný domov. Namiesto toho zostala sama s dvoma deťmi a množstvom povinností, ktoré musela zvládnuť bez dostatočnej podpory.
Druhá šanca v krajčírstve
Mary sa napriek tomu rozhodla, že sa pokúsi svoj život zmeniť. Zapísala sa na odbornú školu Gift of Love, kde sa učí krajčírstvu.
Prečo si vybrala práve toto remeslo?
Mary hovorí, že ju baví sledovať nové módne trendy a páči sa jej, keď sú ľudia pekne oblečení. Zároveň vie, že oblečenie je niečo, čo ľudia potrebujú vždy. Verí preto, že krajčírstvo jej raz môže priniesť vlastný príjem a väčšiu nezávislosť.
Jej cieľ je jasný. Po ukončení odbornej školy chce pokračovať v štúdiu krajčírstva a raz si otvoriť vlastnú malú krajčírsku dielňu. Postupne si chce našetriť aj na vlastný pozemok, kde bude môcť žiť spolu so svojimi deťmi a vytvoriť im bezpečný domov.
Každý deň však prináša nové výzvy
Mary pochádza z dedinky Arinyapi, odkiaľ to má do školy ďaleko. Aby mohla v štúdiu pokračovať, prenajíma si izbu bližšie k škole. Nájom však predstavuje ďalší výdavok k školnému, jedlu, materiálom potrebným na vyučovanie a každodenným potrebám jej detí.
Práve bývanie je preto jednou z najväčších prekážok, ktorým Mary pri štúdiu čelí.
Dlhé cestovanie ju stojí čas aj sily. Počas daždivého počasia je cesta ešte náročnejšia. A keďže popri škole musí myslieť aj na svoje deti, každý výdavok navyše môže znamenať ďalšiu starosť.
Napriek tomu sa Mary školy nechce vzdať.
„Nechcem byť nečinná,“ hovorí o sebe. Rada sa venuje domácim prácam a medzi jej obľúbené činnosti patria aj modlitba a starostlivosť o domácnosť. Najväčšiu radosť jej však prináša, keď vidí svoje deti Destiny a Joshuu zdravé a spokojné.
Mary vie, čo chce
Ľudia v jej okolí ju poznajú najmä pre jej rešpekt k druhým. Vôbec nezáleží na tom, či stojí pred ňou dieťa alebo starší človek, ku každému sa vždy správa s úctou.
A možno práve jej vytrvalosť najlepšie vystihuje to, prečo je dnes späť v škole.
Chce sa naučiť remeslo. Chce pracovať. Chce byť samostatná. A chce svojim deťom vytvoriť život, ktorý bude stabilnejší, než bol ten jej.
Na začiatku školského roka sa preto opäť posadila k šijaciemu stroju a pokračuje tam, kde pred prázdninami skončila.
Dnešný príbeh nie je o tom, že Mary potrebuje, aby niekto žil jej život za ňu. Je o žene, ktorá sa rozhodla vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk.
A o tom, ako jej v tom môžeme pomôcť.
Výstavbou dievčenského internátu v Adjumani chceme dať Mary a ďalším študentkám bezpečné miesto, kde budú môcť zostať počas štúdia, sústrediť sa na svoje vzdelanie a pripraviť sa na samostatný život.
Niekedy stačí odstrániť jednu veľkú prekážku, aby človek mohol pokračovať v ceste, ktorú si už sám vybral.
