„Deti, kde máte mamu?“ pýtame sa s kolegami a nazeráme do prázdnej tukuly, ugandského domčeka so slamenou strechou. Dvaja bratia zostali ticho stáť pred vchodom.

Sme v chudobnej oblasti na severe Ugandy a mapujeme deti, ktoré by sme dokázali zapojiť do nášho programu Adopcia na diaľku. V rámci neho slovenskí „adoptívni rodičia“ pomáhajú deťom z neľahkého sociálneho prostredia platiť školné a školské pomôcky, aby ich budúcnosť mohla zájsť o kus ďalej ako po kultivovanie kukuričného poľa.

Obaja chlapci majú na sebe ružovo – modré školské uniformy, ktoré silne kontrastujú s tmavou pokožkou. Stoja potichu, pozerajú do zeme. Študijné výsledky nemajú dobré, najmä posledný rok sa viditeľne zhoršili. „Čo sa stalo?“ Pýtame sa s tromi kolegami a starostom dediny. Otec im zomrel pred rokmi, minulý rok prišli aj o mamu. Posledné dni vracala krv, potom zaspala. Navždy. Zabila ju AIDS.

„Prečo ste nešli k lekárovi?“ Prekladá našu európsku otázku deťom starosta. Neodpovedajú, len stoja. Smrť je v chudobnom regióne príliš bežná.

Pozeráme na troch súrodencov, z ktorých sa za posledný rok stali siroty. Dvaja bratia sú tri dni v škole, zvyšné dva pracujú na poli, aby zabezpečili stravu. Sestra do školy prestala chodiť. Páčilo sa jej tam, dnes sa vzdelávať nemôže. Musí sa doma postarať o bratov.

Oboch chalanov sme hneď prijali do programu Adopcia na diaľku. V spolupráci so starostom sme zabezpečili aj pravidelný prísun základných potravín, aby nemuseli chodiť na pole a mohli sa plnohodnotne navštevovať školu.

Ich sestre sme však pomôcť vrátiť sa k štúdiu nedokázali – o chlapcov by sa nemal kto postarať. Rozumieme, že nedokážeme pomôcť všetkým deťom v núdzi – nie je to možné. Aj tak sa s obrovskou vďakou obraciame na slovenských donorov. Sú to vaše dary a štedrosť, ktorá umožňuje aspoň niektorým deťom z chudobných oblastí študovať a zvyšuje tak ich šancu na lepší život.

Ďakujeme!

Tím Charity