Príbeh malého 6-ročného dievčatka s detskou mozgovou obrnou.

Ahojte kamaráti,

volám sa Flower a bývam v rwandskej dedinke Cyarukara. V našom jazyku kyniarwanda to znamená „čierne miesto.“ No nebojte sa, nie je to tu také zlé. Žije tu veľa detí, máme tu kostol a ľudia sa poväčšine živia pestovaním kukurice, ryže, banánov či chovom dobytka. Teraz bývam s babkou v prenajatom domčeku uprostred dediny. Náš dom sa totiž nedávno zrútil.

Svoju mamičku nepoznám a ocko ma nechal babke, aby sa o mňa starala. Mala som vtedy len tri roky a nevedela som chodiť. Mám totiž detskú mozgovú obrnu. Babička sa denne modlila ruženec, aby sa našlo riešenie. A ono prišlo! Všimli si ma pátri a pracovníci Diecéznej charity Cyangugu.

Vedeli, že v našej farnosti býva viac detí so zdravotným znevýhodnením a spojili sa so Slovenskou katolíckou charitou. Vďaka vašim darom som sa dostala do rehabilitačného centra sestier františkánok v Cyangugu, kde som sa po prvýkrát postavila na vlastné nohy. Mali ste vidieť babičku, ako sa tešila. Už ma nemusí všade nosiť a ja sa môžem hrať s kamarátmi.

Náš pán farár povedal, že do centra potrebuje ísť len z našej farnosti vyše 150 detí. Prosím, skúste sa počas pôstu vzdať sladkostí alebo časti vreckového, aby sa aj ony postavili na vlastné nohy.