Tento večne usmiaty mladík sa chopil šance, ktorá neprichádza na rwandský vidiek každý rok. Zamestnal sa v Kultúrnom centre sv. Vincentra Palloti, ktoré postavila Slovenská katolícka charita z darov Pôstnej krabičky. Robil akéhosi chlapca pre všetko. Makal na sebe, pomáhal ako sa len dalo, učil sa anglicky a najmä si budoval vzťah k deťom z centra. Sme na neho hrdí. Stále je s nami. Tu je jeho príbeh.

Začínal ako strážnik

V roku 2016 bol celým menom Kubwimana Bosco ešte slobodný a mal len 22 rokov: „Bol som dlho bez práce a aj v rodine sme mali zložitú situáciu. Keď som sa dopočul o tom, že v Kibeho sa otvára centrum pre chudobné deti z okolia, ktoré bude fungovať ako škôlka, ihneď som sa prihlásil. Našťastie ma vybrali. Musím sa vám za to poďakovať a aj pátrom pallotínom.“

Stabilná práca mu očividne pomohla. Usporiadal si čas, postoje, získal nové zručnosti. Nebolo treba veľa. Pre chlapa je dôležitá zodpovednosť, tá ho najviac formovala. „Strážil som budovu centra. Mal som nastarosti nákupy. Chodieval som do obchodov alebo na trh zohnať potraviny. Samozrejme, že som tiež dával na deti pozor a hral sa s nimi.“ Je to tímový hráč, vie ako pracovať s veľkou skupinou detí a aj v angličtine sa zlepšuje. Čo ešte robí?

Obľúbil si aj Honorine, tvár tohtoročnej Pôstnej krabičky, s ktorou sa v soboty vidia na doučovaní:„Mám ju veľmi rád. Už keď prišla ako malá, bolo pre mňa bolestivé pozerať sa na ňu a vedieť, že nemá nikoho, koho by nazývala ockom.“

Naučil sa postarať o rodinu

Bosco si po čase našiel dobrú manželku a narodila sa im dcéra Divine: „Aj ona chodieva do centra a učí sa písať a počítať. Rada si spieva a tancuje. Teraz čakáme druhé bábätko. Pomohli ste mi vytvoriť domov pre moju rodinu. Máme malý domček, kúsok lesa, kuriatka a prasa.“

Poznajú ho aj dobrovoľníci zo Slovenska, ktorí do centra prichádzajú a spolupracujú s ním. Saška o ňom raz naspísala: „Už ani nie je možné narátať koľko schodov denne prejde, keď roznáša porridge pre deti. Každopádne aj keď to možno nevyzerá, tak takáto tácka je naozaj ťažká. Očividne mu to neprekáža a jedlo prináša vždy s úsmevom :)“

Slová vďačnosti

My z Charity máme byť Boscovi za čo vďační. Bez ľudí ako ako je on, by sa život týchto detí nezmenil. To, že má v sebe toľko energie nie je samozrejmé.

Posledné slová však prenechávame Boscovi: „Chcem sa poďakovať darcom Pôstnej krabičky, Charite a pátrom pallotínom. Vďaka za všetko, čo ste pre mňa a moju rodinu urobili.“

Podporte prácu Charity a lokálnych zamestnancov, ktorí sa v Ugande a Rwande venujú chudobným deťom.